Niektorí z nás sa boja viac, iní menej. Každý z nás sa naučil vysporiadať sa s neistotou svojím spôsobom. Sú aj takí z nás, ktorí sa boja všetkého nového a prakticky nepretržite. Pre ostatných, je takéto správanie čudné a nepochopiteľné. Poďme porozumieť tomu, čo sa deje. Porozumieť samému sebe na elementárnej úrovni. V tomto článku sa nebudem zaoberať filozofickými úvahami na túto tému. Naopak, chcel by som priblížiť fakty. Nebudú to však štatistické dáta alebo prieskumy. Čo teda? 

Opäť poodlahlím kúsok zo záhad ľudského tela. Z mnohých procesov ktoré sa dejú v našom tele som k tejto téme vybral len tie najzásadnejšie. Človek, ako organizmus, je závislý na mnohých faktoroch. Telo sa vlastne riadi chemickými procesmi. Pri akýchkoľvek stresových situáciách vylučuje kôra nadobličiek horomón zvaný adrenalín. Zrýchli sa nám pulz a človek odrazu cíti akúsi väčšiu silu. Pocit vzrušenia z očakávanej situácie rastie a teda rastie aj obsah adrenalínu v krvi. Tento hormón má za následok aj fakt, prečo opätovne hľadáme v živote stále nové situácie a prečo naopak nás stereotyp ubíja.

Bod zlomu nastáva vo chvíli, keď človek dosiahne vytúžený cieľ alebo ho práve stráca. Napríklad, ak sa mu podarí niečo prekonať, alebo nad niekým zvíťazí, do krvi sa začnú vylučovať látky zodpovedné za príjemné pocity - dopamín a serotonín. Človek má pocit blaženosti, zadosťučinenia. To je odmena tela za námahu v podobe takejto "chemickej tabletky". 

Naopak, keď človek začne cítiť, že sa mu nedarí dosiahnuť vytúžený cieľ, do krvi sa začne vyplavovať hormón zvaný kortizón. Pulz sa spomaľuje, človek začína cítiť únavu a to je začiatok konca. Ak nepríde vytúžená "odmena", telo sa začne cítiť nevládne a prestane "bojovať". Kortizón sa zmieša v krvi so zostatkovým adrenalínom a následná reakcia má za následok pocit úzkosti. Človek akoby prehral a celý svet sa proti nemu postavil. 

Tieto chemické procesy sa zaznamenávajú v mozgu v tzv. amygdale, ktorá nám akoby vždy "pripomenie" nepríjemné pocity z prehry a organizmus sa podobným situáciám chce z diaľky vyhnúť. Preto sa niekedy človek nechce pustiť do opätovného pokusu o úspech v podobnej situácií a obyčajne si svoju "prehru" pamätáme do konca života.

Začnite uvedomením si, že strach je len chémia, ktorá nás ovláda! Pri každom novom projekte, každej situácii, ktorá nás očakáva, pamätajte na to, že nepríjemné pocity netrvajú dlho rovnako.

© Ing. Marian Baláž, 2017, Copyright – Všetky práva autora vyhradené! Kopírovanie obsahu je možné len s výslovným súhlasom autora!