Láska nás prepadne. Takmer alebo vôbec sa nedá udržať na uzde a v mnohých prípadoch ju sprevádzajú aj prudké city, že „postihnutí“ sú priam zmätení. Tým sa do určitej miery obmedzuje slobodné myslenie a konanie. V prudkej fáze ľúbostnej zamilovanosti človek takmer nie je schopný rozumne rozmýšľať a posudzovať. To vedie k tomu, že okolie na to často reaguje negatívne alebo odmietavo, predovšetkým však vtedy, ak sa do takejto situácie dostanú dospelí, dokonca ženatí muži či vydaté ženy. Ľudia, ktorí tento pocit nikdy nezažili a nepoznajú ho, majú sklon zamilovaných väčšinou unáhlene považovať za nevyrovnaných, alebo dokonca nespoľahlivých.

Vášnivá zamilovanosť je teda akýsi euforický pocit šťastia, ktorý sprevádza strata koncentrácie potrebnej pri iných činnostiach. Záujem o svet a kontakty s kamarátmi ustupuje takmer neskrotnej túžbe orientovať akúkoľvek činnosť a všetky city na milovaného alebo milovanú. Na druhej strane sa zamilovaní často nachádzajú po okamihoch nebeského šťastia, v prípade sklamania, v depresívnom stave (prečo je to tak, sa dočítate v článku Prečo máme strach?).

Väčšina ľudí berie jav zamilovanosti na ľahkú váhu, kým sa netýka ich vlastného života alebo ich priameho okolia. Potom sa zistí, že pochopenie znamená väčšinou len prázdne slovo. Pochopenie je však napriek tomu to jediné, čo v takejto situácii môže pomôcť všetkým zúčastneným. Pochopenie rodičov pre zamilované dieťa, pochopenie partnera pre zamilovanú lepšiu polovičku, pochopenie riaditeľa pre učiteľov, ktorí sú zamilovaní do svojich žiačok, pochopenie detí pre ich zamilovaného otca alebo ich zamilovanú matku atď. Priveľa pekných a nádejných vzťahov bolo navždy zničených nepochopením, pretože sa ignorujú dva fakty – že zamilovanosť sa väčšinou dá ťažko zvládnuť a že v určitých formách je iba prechodná. Podľa mňa by bolo chybou počas fázy zamilovanosti definitívne spečatiť vzťah, alebo ukončiť iný vzťah. Ak zamilovanosť nie je založená na iných veciach, je a zostane štádiom vo fáze rastu. Aj keď táto fáza rastu u niektorých ľudí nastane prípadne až v osemdesiatke...

Na druhej strane sú ľudia, ktorí ešte nikdy nepocítili šteklenie motýľov na bruchu. Prechádzajú sa okolo záhrady motýľov, zdroj šťastia a bolesti, ktorý sa tam nachádza, ešte nikdy neobjavili. Väčšina týchto ľudí má dobré vzťahy s priateľmi a s priateľkami, väčšinou sa však trocha báli rizika. Chránia sa pred teplými pocitmi, ktoré pozorujú u iných. Vzájomný vzťah partnerov teda môže byť relatívne dobrý, ale vzťah k partnerovi nemá závratnú citovú hĺbku ani výšku. Je ťažké povedať prečo sa to stáva, ale často je táto emocionálna plytkosť buď vrodená alebo spočíva v skúsenostiach, ktoré pôsobia v podvedomí (má to čo do činenia s amygdalou a hormónom zvaným kortizón).

Poďme teraz k dlhodobejším formám vzťahov. Je veľmi ťažké vytvoriť definíciu lásky. Holandský urológ a andrológ Bo Coolsaet to pekne vyjadril vo svojej knihe Štetec lásky, že: „O láske môžeme hovoriť vtedy, ak dvaja jednotlivci pociťujú, že ich spolupatričnosť je silná, ak ako dvojica znamenajú viac než jeden plus druhý. Pritom ide o cítenie toho druhého, o spolucítenie, o vyvážené dávanie a branie.“

Čo to znamená? Nejde tu teda o žiadne splynutie, ale o akceptovanie toho druhého a rešpektovanie rozdielov v povahách. V láske, tak ako v priateľstve a kamarátstve, teda neexistuje miesto pre mocenskú prevahu jedného nad druhým. Nerešpektovaním tohto tvrdenia dochádza k odsudzovaniu partnera, zaniknutiu pocitu spolupatričnosti a mnohým rozchodom.

Prakticky všetko sa to začína v limbickom systéme, v malej časti mozgu, ktorá zodpovedá za všetky naše pocity. Intenzívny záujem a pocit šťastia z milovanej osoby je totiž podmienený chemickými zmenami a vznikom látok spadajúcich do skupiny amfetamínov. Je to fenyletylamín a noradrenalín.

Prečo takmer nedokážete rozmýšlať o niečom inom ako o ňom/nej? Prečo cítite "motýliky" a rozbúši sa vám srdce keď ste jeden vedľa druhého? Odpoveď má tri písmená a dve čísla- jednoduchý vzorec, no totálne poblúznená hlava -   C8H11N - fenylethylamín ( β-fenylethylamin)!

Postupom času, vplyvom chemických reakcií môže dôjsť k zmene príťažlivosti a nahrádza ju rozladenosť. Pretože nie je v ľudských ani biologických silách udržať na rovnako vysokej úrovni zamilovanosti rovnako vysokú hladinu fenyletylamínu. Miesto toho jeho produkcia klesá. Znižuje sa i pocit šťastia. Po istom čase môžeme mať pocit, že On alebo Ona nás už prestávajú „oslňovať“. Je len otázkou vnútornej sily sa s týmto javom vyrovnať. "Fenyletylamínová bomba" sa zvoľna nahradí produkciou látok vyvolávajúcich pocit radosti, spokojnosti, kludu, zázemia, pohody - endorfínov.  Na tomto proceste sa podieľa základný monoamínový neurotransmiter hormón serotonín ( 5-hydroxytryptamín). Najvýznamnejšie serotonigergné jadro je v mozgovom kmeni. Tieto látky, ukľudňujúce utrápenú dušu, odstraňujú úzkosť, vytvárajú predpoklady k tomu, aby sa postupne začali uvoľňovať ďalšie a ďalšie chemické látky, podporujúce fyzickú príťažlivosť a pocit pohody pri osobe opačného pohlavia. Umožňujú prechod z prvého zoznamovacieho "štádia podnetov" do kvalitatívne vyššieho "štádia hodnôt". V jeho priebehu si vzájomne ponúkame žiaduce hodnoty, formujeme kladné postoje a pozvoľna vchádzame do tretej výberovej fázy nazývanej "štádium rolí". Za všetkým zase úplne potichu stojí hormón vyvolávajúci túžbu usadiť sa - oxytocín. Takže, keď partneri zaujmú navzájom zlučiteľné role, vzťah sa vyvíja kladne a bez problémov. Pokiaľ role zlučiteľné nie sú, vznikajú na začiatku trebárs ešte nie celkom uvedomované zárodky problémov, stretov a nezriedka i rozchodov.

Keď už som pri tých chemických pochodoch v tele človeka, nedá mi, aby som nespomenul pocit, ktorý považujem za jeden z najkrajších na svete a to, keď pobozkáte osobu po ktorej  tak veľmi túžite. Neviete prečo cítite ako vás oblieva horúčava a prečo vám odrazu príde jedno, že vonku mrzne, prší alebo padajú traktory? Prakticky je jedno či sa vaša polovička bozkáva nežne alebo vášnivo, pretože ten slastný pocit spúšťa vo vás vylučovanie hormónu zvaného adenozíntrifosfát.

Preto existuje mnoho ľudí, ktorí sa stávajú "narkomanmi zamilovanosti"; v stále nových a nových citových vzplanutiach hľadajú „ten nádherný pocit“ a vzťah im nedokáže dlho vydržať. Žiadna z ich zamilovaností ich neposunie ani o krok dopredu. Samozrejme, to zabraňuje normálnemu vývoju citov, a tým aj možnosti dospieť. Takíto ľudia musia, pokiaľ sú toho schopní, uvažovať o sebe a priznať, aký bezvýchodiskový a nevýhodný je pre nich ten emocionálny chaos, v ktorom žijú.

Toľko teória. Dnes som Vám teda trochu poodhalil, čo sa deje kdesi v nás aj z tohoto uhľa pohľadu. Chémia je fascinujúca veda, no najmä v praxi!  Prajem Vám, aby ste pri prvom stretnutí na všetky teoretické úvahy zabudli a riadili sa srdcom! A my-už zamilovaní, snažme sa viac porozumieť sami sebe a svojim polovičkám!

© Ing. Marian Baláž, 2017, Copyright – Všetky práva autora vyhradené! Kopírovanie obsahu je možné len s výslovným súhlasom autora!